Kumulácia

Kumulácia je pojem používaný na opis systému, ktorý umožňuje ďalšie spracovanie pôvodných materiálov krajiny A alebo ich pridanie do výrobkov s pôvodom v krajine B, rovnako ako keby mali pôvod v krajine B. Výsledný výrobok môže získať pôvod v krajine B za predpokladu, že sú splnené uplatniteľné podmienky. Kumulácia sa môže uplatňovať len medzi krajinami, ktoré uplatňujú rovnaké pravidlá pôvodu.

Existujú tri typy kumulácie: bilaterálne, diagonálne a plné.

A) Dvojstranná kumulácia

Dvojstranná kumulácia zahŕňa dve strany: EÚ a partnerská krajina. Umožňuje používať materiály s pôvodom v EÚ ako materiály s pôvodom v partnerskej krajine a naopak. Tento druh kumulácie sa vzťahuje na všetky preferenčné obchodné dojednania EÚ.

B) Diagonálna kumulácia

Diagonálna kumulácia je podobná dvojstrannej kumulácii, ale používa sa vo vzťahu k viac ako dvom krajinám. Umožňuje používať materiály s pôvodom v definovanej inej krajine ako pôvodné materiály. Môže sa použiť len vtedy, ak existujú osobitné ustanovenia pre takýto druh kumulácie.

Diagonálnu kumuláciu možno uplatniť len na materiály s pôvodom vo vymedzenej inej krajine, ktoré sa potom ďalej spracúvajú v jednej zo strán.

Osobitné formy diagonálnej kumulácie sú tzv. „regionálne“ a „rozšírené“ kumulácie, ktoré sú špecifické pre všeobecný systém preferencií (regionálny + rozšírený) a pridruženie zámorských krajín a území EÚ (rozšírený).

C) Úplná kumulácia

Na rozdiel od dvojstrannej a diagonálnej kumulácie, ktorá sa uplatňuje len na pôvodné materiály, sa pri úplnej kumulácii zohľadňuje aj opracovanie alebo spracovanie vykonané na nepôvodných materiáloch. Inými slovami, ak sa uplatňuje úplná kumulácia, všetky operácie vykonávané v partnerských krajinách, na ktoré sa vzťahuje preferenčné obchodné dojednanie, sa pri určovaní pôvodu konečného výrobku posudzujú spoločne, aj keď samotné použité materiály nie sú pôvodné.

Ak spracovanie vykonané v zmluvnej strane patrí len do zoznamu nedostatočných operácií, nemožno uplatniť úplnú kumuláciu.